ČESKO Putovanie po stopách viery a mariánskych pútnických miest
ČESKO Putovanie po stopách viery a mariánskych pútnických miest

ČESKO Putovanie po stopách viery a mariánskych pútnických miest

Lux bus Sprievodca: o. Marián Bér Termín: 20. 10. 2022 - 24. 10. 2022 Cena: 275 EUR Číslo zájazdu: 2040/148
Odoslať záväznú prihlášku

V cene je zahrnuté:

V cene nie je zahrnuté: 


Možný príplatok: 



Našu púť začneme na Velehrade , odtiaľ sa presunieme na Svatý Hostýn, s milostivým obrazom Matky Božej s bleskami. Následne zavítame do Olomouca a na Svatý kopeček.
Na Hore Matky Božej v Králikoch si uctíme i Sväté schody. Nasledovať bude Stará Boleslav a Praha kde budeme obdivovať Katedrálu sv. Víta, Pražské Jezulátko či Pražskú Loretu, kde stojí kópia domčeka Panny Márie z Nazareta. Na Svätej hore u Příbrami si uctíme zázračnú sošku Panny Marie Svatohorské. Naša cesta ďalej povedie na Zelenú horu v Žďári nad Sázavou
kde navštívime pútnický kostol sv. Jána Nepomuckého a Baziliku nanebovzatia Panny Márie.
Púť zakončíme v Křtinách prehliadkou Kostola Narodenia Panny Márie.

Program zájazdu:            

1.deň:

Odchod skupiny z Bratislavy – Hlavnej stanice o 06.00 hod., presun na Velehrad. Na Velehrade budeme mať svätú omšu, prehliadku Baziliky Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda. Ďalej navštívime Svatý Hostýn, najvyššie položené pútnické miesto na Morave. Bazilika Nanebovzatia Panny Márie je dominantou okolia. Po prehliadke Baziliky si môžete urobiť súkromnú pobožnosť krížovej cesty /arch. Dušan Samuel Jurkovič/, či naobedovať sa. Odchod na Svatý Kopeček pri Olomouci. Po návšteve Baziliky Návštevy Panny Márie, odchod na ubytovanie v Olomouci, večera.  

2.deň:

raňajky, náboženský program začneme sv. omšou v Katedrále sv. Václava v Olomouci. Ďalším miestom, ktoré navštívime, bude Hora Matky Božej - Králíky. Čaká nás prehliadka areálu, kostol Nanebovzatia Panny Márie, obraz Panny Márie Snežnej, Sväté schody. Bude čas i na osobné modlitby. Následne v Starej Boleslavy budeme mať  pobožnosť a požehnanie so vzácnym Palládiom Země České. Večera, ubytovanie už v Prahe.

3.deň:

raňajky, odchod do Prahy. Začneme v Strahovskom kláštore, individuálne si pozrieme pražskú Loretu. Spolu sa pešo presunieme do areálu Pražského hradu, kde budeme mať svätú omšu v kaplnke Chrámu sv. Víta a prehliadku Katedrály. Spoločne prejdeme na Malostranské námestie s Kostolom sv. Mikuláša, a možnosťou obedu, individuálne. Pokračovať budeme v Kostole Panny Márie Víťaznej, pobožnosťou pred Pražským Jezuliatkom a spoločná modlitba Korunky. Po Karlovom moste prejdeme cez Vltavu a prídeme na Staromestské námestie s historickou radnicou a svetoznámym orlojom. Odchod na ubytovanie, večera.  

4.deň:

raňajky, odchod na Svatú Horu u Příbrami. Čaká nás obrad privítania pútnikov a prehliadka celého areálu. Po organovom koncerte v Bazilike Nanebovzatia Panny Márie navštívime pútnický areál Klokoty. Odchod na ubytovanie ku Žďáru nad Sázavou, večera.

5.deň:

raňajky, Žďár nad Sázavou - prehliadka Baziliky Nanebovzatia Panny Márie a sv. Mikuláša, sv. omša. Odchod na Zelenú horu, Bazilika sv. Jána Nepomuckého /UNESCO/, vrcholné dielo unikátnej barokovej gotiky. Posledným miestom našej púte budú Křtiny. Predpokladaný  príchod do Bratislavy o 18:00 hod.

VELEHRAD

Bazilika Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a sv. Metoda. Velehrad je jedným z najvýznamnejších pútnych miest na Morave. Jeho história sa začala písať pred viac ako 800 rokmi, kedy do údolia riečky Salašky prišlo prvých 12 cisterciánskych mníchov, aby neďaleko obce Veligrad vybudovali svoj kláštor.  Práve na základe polohy dostal kláštor svoje meno a stal sa skoro nositeľom duchovnej tradície, ktorá siaha do 9. storočia, kedy prišli na Moravu slovanskí vierozvestcovia Konštantín a Metod. Význam Velehradu spočíva v duchovnom vzťahu k stredisku apoštolského pôsobenia slovanských vierozvestcov. Preto býval v minulosti nazývaný "moravský Betlehem". Počas storočí tu nepretržite prúdili tisícky pútnikov, ku ktorým sa v roku 1990 pripojil tiež sv. Ján Pavol II.

SVATÝ HOSTÝN

Necelé tri kilometre od mestečka Bystřice pod Hostýnem sa v Hostýnskych vrchoch, presnejšie na vrchu Hostýn, rozprestiera významné pútnické miesto, ktoré je vďaka bazilike Nanebovzatia Panny Márie dominantou okolia. Samotnému pútnictvu predchádzala udalosť vpádu Tatárov  v roku 1241, kedy sa údajne miestni obyvatelia ukrývali na vrchu Hostýn.  Ukrývajúce sa obyvateľstvo trpelo nedostatkom vody. Ľudia sa začali modliť k Panne Márii, čoho dôsledkom malo byť vytrysknutie prameňa vody a príchod mohutnej búrky, ktorá dobyvateľské vojská donútila k ústupu. V roku 1544 tu bola vybudovaná kaplnka a v roku 1567 je zaznamenaná prvá púť. Krížová cesta, začínajúca po ľavej strane baziliky je dielom slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý pri stavbe vychádzal z tradície valašských ľudových stavieb. Výstavba krížovej cesty trvala od roku 1904 až do 2. svetovej vojny.

SVATÝ KOPEČEK

História tohto miesta sa začala písať už v 17. storočí, počas tridsaťročnej vojny, kedy tu bola postavená malá kaplnka zasvätená Panne Márii. Stala sa miestom vyslyšania mnohých modlitieb. Postupne začala byť Panna Mária na Svatém Kopečku uctievaná ako Kráľovná Moravy. Pápežským dekrétom z 11.04.1995 bol chrám povýšený na "baziliku minor" a poctená pápežskou návštevou 21.05.1995.

OLOMOUC

Katedrála sv. Václava. Biskupstvo v Olomouci bolo zriadené už v roku 1063 pri kostole sv. Petra na Predhradí.  Roku 1131 bol posvätený kostol sv. Václava.  Následne sem bolo v roku 1141 prenesené biskupské sídlo a chrám sa stal metropolitným /hlavným/ moravským chrámom. Olomoucký biskup mal  cirkevne-právnu právomoc nad celou Moravou. Biskup Zdík sa presťahoval spolu s novozriadenou 12-člennou metropolitnou kapitulou do susedného románskeho biskupského paláca, kde fungovala tiež katedrálna škola, skriptorium, kapitulná knižnica a archív. Kostol Panny Márie Snežnej - vybudovaný v barokovom slohu pri niekdajšom minoritskom kláštore. Má bohaté, sochársky zdobené priečelie s dvoma vežami , ktoré sú významným prvkom panorámy mesta.  Kostol sv. Michala - patrí k najkrajším v Olomouci, je považovaný za prvú kupolovitú stavbu severotalianskeho typu na Morave.  Už v 13. stor. tu stála kaplnka zasvätená archanjelovi Michaelovi, ktorú český kráľ Václav I. daroval skupine dominikánov, ktorí sa na ceste z Talianska do Poľska zastavili v Olomouci. Dominikáni vybudovali veľký gotický kostol, dokončený v roku 1251, ktorý však bol veľmi poškodený počas švédskej vojny. Nový barokový kostol bol dokončený v roku 1707. Dominikánom však neslúžil dlho, pretože cisár Jozef II. dvorským dekrétom v roku 1784 kláštor dominikánov spolu s ďalšími kostolmi a kláštormi zrušil, a tak kostol sv. Michala ďalej slúžil ako farský, v priľahlých budovách bola fara a kňazský seminár. Kaplnka sv. Jána Sarkandera, unikátny  orloj /odbíja iba o 12.00 hod./

HORA MATKY BOŽEJ, KRÁLIKY

Jeden z viacerých "sústreďovacích kláštorov", kde boli odvlečení príslušníci rôznych mužských reholí nariadením komunistickej moci pri tzv. akcii "K" v noci z 13. na 14. apríla 1950. Tu museli pracovať za stáleho dozoru. Priestor pútneho miesta bol obohnaný ostnatým drôtom a v celom širokom okolí boli umiestnené tabuľky s varovaním, že vstup do priestoru je zakázaný. Objekt je zďaleka vidieť, preto pôsobilo toto rozhodnutie veľmi stiesňujúco.  Tu žili i povojnoví správcovia Hory Matky Božej - redemptoristi. Kláštorný kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v rokoch 1695 - 1700. Uchováva milostivý obraz Panny Márie Snežnej /podľa originálu z rímskeho chrámu Santa Maria Maggiore, o ktorom sa verí, že ho namaľoval evanjelista sv. Lukáš/. Modliaci sa pútnici kolenačky vystupujú po Svätých schodoch, ktoré sú napodobeninou schodiska jeruzalemskej pevnosti Antonia, po ktorých kráčal Pán Ježiš pred miestodržiteľa  Piláta.

STARÁ BOLESLAV

Pútnický chrám Nanebovzatia Panny Márie a Bazilika sv. Václava.  Vzácne Palladium země české  - kovový reliéf Madonny s dieťatom. Podľa legendy sv. Ludmila dostala od sv. Metoda pri svojom krste spoločne s ďalšími predmetmi potrebnými ku konaniu kresťanských bohoslužieb tento vzácny kovový reliéf.

PRAHA
Loreta - História pútneho miesta začína položením základného kameňa domčeka panny Márie v roku 1626 podľa predlohy Talianskeho Loreta. Pražský hrad - najvýznamnejšia stavebná pamiatka Prahy i celého Česka, sídlo prezidenta Českej republiky, najznámejšia a najcharakteristickejšia dominanta hlavného mesta Česka. Nachádza sa na miernej vyvýšenine v pražskej mestskej štvrti Hradčany. Táto popredná národná kultúrna pamiatka Českej republiky je priamym stelesnením politických a kultúrnych dejín českého (i československého) štátu od počiatkov budovania ústredného kmeňového kniežacieho hradiska na prelome 9. a 10. storočia až do súčasnosti. Na mieste dnešného hradu bývalo slovanské hradisko, ktorého význam bol zrejme prevažne kultový – bolo tu miesto zvané Žiži (od žhavý, horúci, prenesene spaľovať), pravdepodobne obetisko a žiarovisko, kde stával obradný kniežací stolec. Konali sa tu pohanské obrady a slávnosti slovanských predkov a s nimi spojené zhromaždenia. Prvé historicky doložené přemyslovské knieža Bořivoj I. je zakladateľom prvých kostolov v Čechách – najprv kostol sv. Klimenta na svojom sídle na Levém Hradci, neskôr Panny Márie na pražskom hradisku. Z kmeňového hradiska súčasne učinil kniežacie sídlo a na posvätnej pohanskej akropole tak dal vzniknúť kresťanskej stavbe. S menom Bořivojovho mladšieho syna Vratislava sa spája založenie druhého kostola na Pražskom hrade zasvätenému sv. Jurajovi (sv. Jiří). Po Vratislavovej smrti nastúpil na kniežací stolec starší z jeho dvoch synov Václav. Dal vybudovať rozsiahlu štvorapsidovú rotundu uprostred hradnej plochy. Václavov synovec Boleslav II. vyslal do Ríma posolstvo vedené svojou sestrou Mladou. Tá sa od pápeža Jána XIII. vrátila so zakladacou listinou pražského biskupstva. Súčasne jej bolo udelené právo založiť pri kostole sv. Juraja ženský kláštor rehole sv. Benedikta – prvý kláštor v Čechách vôbec. Na konci 9. storočia tak hrad mocensky a ideovo predstavoval centrum ranostredovekého českého štátu. Na mieste pôvodnej štvorabsidovej rotundy stojí Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha, (tiež Chrám sv. Víta), najväčšia a najvýznamnejšia sakrálna stavba Prahy. Do roku 1997 bol pre katedrálu používaný názov Katedrála sv. Víta. V tomto roku pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk svojím dekrétom udelil katedrále súčasné pomenovanie. Katedrála je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech: Vítovi, mučeníkovi, přemyslovskému kniežaťu Václavovi, ktorý na terajšom mieste založil prvú rotundu a Vojtechovi, druhému pražskému biskupovi. Malostranské náměstí, kostol sv. Mikuláša - barokový kostol, postavený v niekoľkých etapách v 1. polovici 18. storočia. Poschodové priečelie chrámu je široko rozložené a nezvykle zvlnené, poschodie je zdobené balustrádou a ukončené štítovým nástavcom. Chrám vyniká nielen architektúrou, ale i výzdobou. Upútajú najmä stropné fresky v lodi od Jána Lukáša Krackera z r. 1760 a v 70 m vysokej kupole od Františka Karola Palka. Interiér je ďalej zdobený sochami Františka Ignáca Platzera, závesnými obrazmi pašiového cyklu od Karola Škrétu, a radom ďalších malieb od Palka, Kramolína, Raaba. Za socializmu si vo veži vybudovala Štátna bezpečnosť pozorovateľňu, z ktorej bolo možné sledovať americké a juhoslovanské veľvyslanectvo a prístupovú cestu k západonemeckému veľvyslanectvu. V roku 2010 bola pozorovateľňa s krycím názvom "Kajka“   sprístupnená verejnosti, je v nej expozícia, ktorá dokumentuje činnosť Správy sledovania ŠtB. V minulosti na veži kostola mali službu hlásní, ktorí mali za úlohu hlásiť prípadné požiare či blížiaceho sa nepriateľa. Kostol Panny Márie Víťaznej - uchováva vzácnu sošku Pražské Jezuliatko. Pochádza zo Španielska, vraj ju vlastnila sv. Terézia od Ježiša, ktorá sošku darovala svojej priateľke, ktorej dcéra sa vydávala do Prahy. Karlov most - jedna z najvýznamnejších technických aj umeleckých pamiatok Prahy. Nahradil kamenný Juditin most, ktorý strhla povodeň v roku 1342. Jeho parametre /dĺžka 516 m, šírka 9,4–9,5 m, výška mostovky 13 m nad hladinou Vltavy/ vzbudzujú obdiv aj dnes. Staromestské námestie a svetoznámy Staromestský orloj - astronomické hodiny na veži radnice, jedna z najvýznamnejších technických pamiatok  Prahy, českých zemí i celej Európy. Orloj je dokladom vysokej úrovne vedy a hodinárskeho remesla v Čechách v období 15. storočia a neskôr. Skladá sa asi z 350 častí, z nich 2/3 sú pôvodné originály.

SVATÁ HORA U PŘÍBRAMI

Významný barokový  areál a pútnické miesto na vrchu (586 m) neďaleko Příbrami. Areál tvorí obdĺžnikový komplex ambitov 80 × 72 m so 4 kaplnkami v rohoch. Na vysokej kamennej terase stojí Bazilika Nanebovzatia Panny Márie, prestavaná a rozšírená v rokoch 1660–1673 za účasti architekta Carla Luraga. Pútnici tu uctievajú milostivú sošku Panny Márie, ktorú podľa tradície vyrezal prvý pražský arcibiskup Arnošt z Pardubíc podľa Kladskej Madony a umiestnil ju vo svojej kaplnke v příbramskej pevnosti. Prvá kaplnka na Svatej Hore stála už v 13. stor., areál  postupne rozširovali. Mnohé prosby pri soche Panny Márie boli vypočuté, zdokladované sú zázračné uzdravenia. V súčasnosti je duchovná správa zverená redemptoristom a je tu aj sídlo ich provinciála. Z komplexu vedú do  Příbrami kryté schody.

KLOKOTY

Kostol Nanebovzatia Panny Márie  - Juhočeské pútnické miesto Klokoty nájdeme v západnej, okrajovej časti Tábora, z centra mesta sem vedie cez údolie Tismenického potoka lipová alej. Už od 13. storočia je v týchto miestach spomínaný hrádok pána Vítka z Klokot, pri ktorom stál malý kostolík. Prvý písomný záznam o kostole sa spomína v súvislosti s miestnym kňazom Bolechom v roku 1361. V kostole nájdeme doložené patronícium (zasvätenie kostola na sviatok Nanebovzatia Panny Márie) z roku 1389. Podľa legendy sa tu práve v tom čase Madona v podobe krásnej dievčiny zjavila najskôr pastierikom a neskôr aj ostatným miestnym ľuďom, hovorila o Bohu a následne ju anjeli vyniesli do neba. Tento výjav znázornil neznámy maliar a pre obraz miestni vystavali nad studničkou pri Dobrej Vode kaplnku. K obrazu v kaplnke začali prúdiť pútnici. Preto bol postavený malý kostolík, údajne 1000 krokov na východ od kaplnky, aby pútnici nepoškodili prameň, ktorému boli aj pred zjavením pripisované zázračné účinky. Počas husitských vojen bola kaplnka poškodená a pri fare bolo v roku 1421 upálených asi 50 členov hnutia adamitov. Správa z roku 1520 sa zmieňuje o náleze neporušeného pôvodného obrazu Panny Márie. Ku koncu 17. storočia táborská obec odovzdala Klokoty rádu benediktínov z Montserratu a ich predstavený Didaco di Convero začal v roku 1701 s veľkolepou prestavbou areálu do dnešnej podoby. Bola postavená chrámová loď, dve postranné kaplnky, kostol bol obklopený ambitmi s kaplnkami v rohoch a v južnej časti bola pristavená rezidencia. Benediktíni boli počas stavby z miesta odvolaní a kláštor pripadol opäť táborskej obci. Stavba mohla pokračovať ďalej vďaka darom od táborských mešťanov a mecenášov významných šľachtických rodov. Centrálnym prvkom pútnického miesta je oltárny obraz Panny Márie z dielne pražského maliara Johanna Andreasa Burgera z roku 1636. V roku 1743 bol obraz umiestnený na strieborný oltár od zlatníka Františka Seitza, ktorý je aj autorom náhrobku sv. Jána Nepomuckého v pražskej katedrále sv. Víta, Vojtecha a Václava. Hlavná púť sa koná vždy najbližšiu sobotu k sviatku Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta.

ŽĎÁR NAD SÁZAVOU

Bazilika Nanebovzatia Panny Márie a sv. Mikuláša - s výstavbou kostola sa začalo po roku 1252 v súvislosti so založením miestneho cisterciánskeho kláštora. Nádherná fresková výzdoba je z 15. storočia, Podstatná časť interiéru je baroková. Dĺžkou 78 metrov je druhým najdlhším kostolom na Morave. V roku 2009 bol chrámu vatikánskym konzíliom udelený titul bazilika minor.

ZELENÁ HORA

Bazilika sv. Jána Nepomuckého /UNESCO/ - podnet k stavbe kostola dal opát žďárského cisterciánskeho kláštora Václav Vejmluva, veľký ctiteľ Jana Nepomuckého, ako bezprostrednú reakciu na nález zachovaného tkaniva vo svätcovom hrobe 15.04.1719 vo Svätovítskej katedrále. Projektom bol poverený slávny architekt Santini. Projekt vypracoval originálne, bez ohľadu na dobové zvyklosti v oblasti tvarov cirkevných stavieb. Akceptoval iba vtedajšie hľadisko na zloženie pútnického areálu. Svoju predstavu o chráme, kde mal mať hlavnú úlohu motív hviezdy, pretavil architekt do mimoriadne pôsobivej podoby, ktorú dokázala oceniť až moderná doba.

KŘTINY

Kostol Mena Panny Márie významné európske mariánske pútnické miesto. Už od stredoveku tu stáli dva kostoly. Zvyšujúci sa počet pútnikov prispel v roku 1718 k rozhodnutiu premonštrátov areál zrekonštruovať. Práce viedol najvýznamnejší český barokový architekt Jan Blažej Santini Aichel. Jeho ambíciou bolo vytvoriť monumentálny chrám a citlivo ho začlenit do Křtinského údolia. Navrhol dômyselnú symetrickú kompozíciu postavenú na pôdoryse gréckeho kríža. Stavba nebola z finančných dôvodov nikdy dokončená a návrh bol po Santiniho smrti čiastočne upravený. Napriek tomu tento barokový skvost patrí k Santiniho vrcholným dielam a je nazývaný  „Perla Moravy“.  Ambity chrámu v sebe skrývajú jednu z najväčších funkčných zvonkohier v strednej Európe s 33 zvonmi. V podzemí kostola bola objavená a sprístupnená rozsiahla kostnica.

Záväzná prihláška zájazdu: ČESKO Putovanie po stopách viery a mariánskych pútnických miest

Prihláška:

Číslo pasu: v prípade cesty do Izraela a do štátov s vízovou povinnosťou je nutne aby Váš cestovný pas bol platný minimálne 6 mesiacov po návrate.
Áno Nie

Pridať

OBSTARÁVATEĽ:

CK AWERTRAVEL, s.r.o.

Hviezdoslavova 1469/61
905 01 Senica
tel.: 034/6513896, 6512995
fax: 034/6512995
e-mail: awertravel@awertravel.sk

Základná cena275.00 EUR
Spolu275.00 EUR/osoba